This site uses cookies.
Some of these cookies are essential to the operation of the site,
while others help to improve your experience by providing insights into how the site is being used.
For more information, please see the ProZ.com privacy policy.
This person has a SecurePRO™ card. Because this person is not a ProZ.com Plus subscriber, to view his or her SecurePRO™ card you must be a ProZ.com Business member or Plus subscriber.
Affiliations
This person is not affiliated with any business or Blue Board record at ProZ.com.
Slovak to Croatian: Euro zvýšilo ekonomickú silu Slovenska General field: Bus/Financial Detailed field: Government / Politics
Source text - Slovak Euro zvýšilo ekonomickú silu Slovenska
Rozhodnutie prijať spoločnú európsku menu odštartovalo pred deviatimi rokmi budovanie otvorenej ekonomiky.
Prijatie eura pred piatimi rokmi bolo totiž jedným z hlavných dôvodov príchodu veľkých firiem práve na Slovensko. Bez tejto meny by sa napríklad v Žiline nevyrobilo v roku 2013 viac ako tristotisíc automobilov.
„Väčšina odberateľských, ale aj dodávateľských kontraktov je v euro mene, čo nám pomáha eliminovať kurzové riziká. Kia Motors Corporations sa rozhodla pre investíciu na Slovensku aj z dôvodu, že sa Slovensko stalo členom Európskej únie a malo v pláne čo najskôr prijať euro menu, čo sa napokon aj podarilo,“ povedal hovorca Kia Motors Slovakia Jozef Bačé.
Spoločná európska mena bola prijatá v roku 2009. Rozhodnutie o prijatí eura však padlo už v roku 2003. V tomto období bol hrubý domáci produkt Slovenska po prepočítaní na jedného obyvateľa o 27 percent nižší ako v susednej Českej republike. Tento ukazovateľ sa pritom výraznejšie nemenil už od roku 1998.
„V roku 2008 sme však za našimi susedmi zaostávali už len o 10 percent a v roku 2013 už len o 4 percentá. Naše dobiehanie životnej úrovne sa rozhodnutím o prijatí eura naštartovalo a jeho prijatím zďaleka neskončilo,“ zhodnotila Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky.
Euro firmám pomohlo
„Ako najväčší exportér na Slovensku hodnotíme zavedenie eura jednoznačne pozitívne. Práve krajiny eurozóny sú našimi najväčšími partnermi. Zavedenie eura zároveň zjednodušilo a zlacnilo bankové operácie a odstránením kurzovej nestability slovenskej koruny nám umožnilo dlhodobo plánovať,“ povedal hovorca Volkswagen Slovakia Vladimír Machalík. V minulosti totiž veľa exportujúcich do zahraničia mohlo prerobiť na výmene koruny.
„Keď si zoberieme kurzové výkyvy koruny na úrovni šesť percent, tak v prípade nepriaznivej situácie mohol prísť podnik o celú ziskovú maržu,“ priblížil Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied.
Exportne orientované podniky nekritizujú euro ani v súčasných krízových časoch. „Vstup Slovenska do eurozóny znamenal predovšetkým stabilitu pre naše podnikanie na Slovensku. Toto bol náš názor pred vstupom do eurozóny a rovnaký názor máme aj teraz, keď Slovensko už je plnohodnotným členom eurorodiny,“ pokračoval hovorca PSA Peugeot Citroën Slovakia Peter Švec.
Strata menovej slobody
Zrušením koruny slovenská ekonomika stratila možnosť znehodnotenia vlastnej meny. Niektorí ekonómovia takýto krok oberajúci ľudí o úspory odporúčajú krízou najviac sužovanému Grécku. Návrat k drachme spojený s jej znehodnotením by totiž výrazne zlacnel výrobky gréckych firiem. O tom, že takéto riešenie nemusí byť pre podniky vždy prospešné, svedčí aj prípad slovenských elektrotechnických firiem.
„Nákupy väčšiny komponentov realizujeme v čínskej mene a v amerických dolároch. Pri výmene peňazí tak profitujeme zo silnej európskej meny, ktorá nám zabezpečuje lacnejšie výrobné vstupy a hotové výrobky zas predávame väčšinou v eurách. Teda silné euro nezdražuje naše výrobky s výnimkou Veľkej Británie,“ povedala finančná manažérka Panasonic AVC Networks Slovakia Magdaléna Petrušková. Závodu nachádzajúcemu sa v Krompachoch tak pomáha hlavne silné euro.
„Ak by sme aj naďalej fungovali so slovenskou korunou, tak by sme na tom boli horšie ako dnes,“ dodala Petrušková.
Podnikom spoločná mena odľahčila aj administratívne starosti. „Implementácia eura prebiehala v podniku od počiatku hladko. Ak berieme do úvahy dennodenné podnikanie s eurom, určité procesy sa zjednodušili, a to obzvlášť v oblasti účtovníctva,“ povedal hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača. Nevýhody zo silnej meny tak pociťujú len firmy vyvážajúce mimo eurozónu. Niektoré krajiny totiž umelo oslabujú svoje meny, čím predražujú výrobky pochádzajúce z krajín používajúcich spoločnú menu euro. Svoju menu výrazne oproti euru oslabila napríklad susedná Česká republika.
„Odvrátenou stranou eura je aj povinnosť finančne sa podieľať na pomoci krízou zasiahnutým krajinám ako napríklad Španielsku či Grécku. Celkovo však výhody prijatia eura prevažujú nad jeho nevýhodami,“ uzavrel Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne. Podľa analýzy Tatra banky v súčasnosti napríklad slovenské firmy začínajú vo väčšom využívať ďalšiu výhodu eura, a to bratie výhodnejších úverov zo zahraničia.
Translation - Croatian Euro je povećao ekonomsku moć u Slovačkoj
Odluka usvojiti zajedničku europsku valutu pokrenula je prije devet godina izgradnju otvorenog gospodarstva.
Naime, usvajanje eura prije pet godina je bilo jedan od glavnih razloga pojave velikih odvjetničkih ureda u Slovačkoj. Bez te valute bi se na primjer u Žilini godine 2013 ne bi proizvelo više od tristo tisuća automobila.
„Većina kupoprodajnih ugovora je u euro valuti, što nam pomaže da izbjegnemo rizike tečaja. Korporacija Kia Motors Corporations se odlučila ulagati u Slovačkoj i zbog toga što je Slovačka ušla u Europsku uniju i što je imala u planu ubrzo usvojiti euro, što se naposlijetku i dogodilo,“ rekao je glasnogovornik Kia Motors u Slovačkoj Jozef Bačé.
Zajednička europska valuta je usvojena 2009. godine. Tijekom tog razdoblja je BDP u Slovačkoj nakon izračuna po stanovniku bio za 27 posto manji nego u susjednoj Češkoj Republici. Ovaj pokazatelj se nije značanije promijenio još od 1998.
„Međutim, 2008. godine smo za našim susjedima zaostajali za samo 10 posto a 2013 za samo 4 posto. Postizanje pravoga životnog standarda je počelo usvajanjem eura i tako se i nastavlja,“ ocijenila je Elena Kohútiková, zamjenica izvršnoga ravnatelja VÚB banke.
Euro je pomogao tvrtkama
„Kao najveći izvoznik u Slovačkoj uvođenje eura vrednujemo jednoznačno pozitivno. Upravo zemlje eurozone su naši najveći partneri. Uvođenje eura je istovremeno pojednostavilo i pojeftinilo bankarska poslovanja, a odstranjivanjem tečajne nestabilnosti slovačke krune nam je omogućilo dugoročno planirati,“ rekao je glasnogovornik Volkswagen Slovakia Vladimír Machalík. Naime, u prošlosti su mnogi izvoznici u inozemstvo mogli zaraditi na razmjeni krune.
„Kada pogledamo tečajne oscilacije krune na razini od šest posto, tako u slučaju nepovoljne situacije je poduzeće moglo izgubiti cijelu profitnu maržu,“ pobliže je objasnio Vladimír Baláž, ekonomist iz Slovačke akademije znanosti.
Izvozno orijentirana poduzeća ne kritiziraju euro ni u sadašnjim kriznim vremenima. „Ulazak Slovačke u eurozonu je značio prije svega stabilnost za naša poduzeća u Slovačkoj. To je bilo naše mišljenje prije ulaska u eurozonu i isto mišljenje imamo i sada kad je Slovačka već punopravna članica euro-obitelji,“ dodao je glasnogovornik PSA Peugeot Citroën Slovakia Peter Švec.
Gubitak tečajne slobode
Ukidanjem krune slovačka ekonomija je izgubila mogućnost deprecijacije vlastite valute. Neki ekonomisti ovaj korak... Naime, povratak na drahmu s njezinom deprecijacijom bi bitno pojeftinio proizvode grčkih tvrtki. O tome, da takvo rješenje ne mora uvijek biti za poduzeća korisno, svjedoči i slučaj slovačkih elektrotehničkih tvrtki.
„Kupnju većine dijelova provodimo u kineskoj valuti i u američkim dolarima. Tijekom razmjene novaca tako profitiramo od jake europske valute koja nam osigurava jeftinije proizvodne ulaske s izuzetkom Velike Britanije,“ rekla je financijski menadžer Panasonic AVC Networks Slovakia Magdaléna Petrušková. Zavodu koji se nalazi u mjestu Krompachy tako pomaže osobito jak euro.
„Kad bismo i dalje funkcionirali sa slovačkom krunom, bili bismo u lošijoj poziciji nego danas,“ dodala je Petrušková.
Poduzećem je zajednička valuta olakšala i administrativne brige. „Provedba eura je od početka u poduzećima tekla glatko. Ako uzimamo u obzir svakodnevna poslovanja s eurom, određeni procesi su se pojednostavili i to posebice u području računovodstva,“ rekao je glasnogovornik U. S. Steel Košice Ján Bača. Nedostatke jake valute osjećaju samo tvrtke koje izvoze izvan eurozone. Naime, neke zemlje umjetno slabe svoje valute, i stoga su proizvodi koji dolaze iz zemalja koje koriste zajedničku valutu euro i više nego skuplji. Svoju valutu je u odnosu na euro znatno oslabila i susjedna Češka Republika.
„Druga strana eura je i odgovornost financijski pomoći krizom pogođenim zemljama kao što su Španjolska ili Grčka. Međutim, sveukupno gledano, više ima prednosti nego nedostataka usvajanja eura,“ zaključio je Martin Baláž, analitičar Slovačke štedionice. Prema analizi Tatra banke u sadašnjosti na primjer slovačke tvrtke počinju ovelike iskorištavati drugu prednost eura, a to je uzimanje boljih kredita iz inozemstva.
Croatian to Slovak: AVANTURA ŽIVOTA General field: Other Detailed field: Journalism
Source text - Croatian AVANTURA ŽIVOTA Ostavila sam sve: posao, stan, prijatelje, Hrvatsku. Rasprodala sam sve stvari i otišla...pa što bude, bude..
Znate one dane kada biste sve najradije poslali kvragu, otišli na svoje sretno mjesto i više se nikada ne biste vratili? I dok većina na tome ostaje, to je upravo ono što smo mi odlučili napraviti. Moja druga, organiziranija, sređenija i avanturističkija polovica i ja. Nismo bili bez posla, dapače. Imali smo sigurna i dobra primanja i bili situirani. Ali nešto je falilo. Onaj neki joie de vivre, koji izumire u Hrvatskoj. Zašto ne bismo zamijenili ured plažom, umjesto zime odletjeli u ljeto, sigurnost odbacili za avanturu?
Odluka je bila zajednička i zato ću uskoro povlačiti stopala pijeskom otoka, kojeg nazivaju i kornjačinim, daleko od frke oko fiskalnih blagajni, smanjenja plaća i povišenih cijena plina. Zvuči bajkovito? Bahato? Potpuno ludo? Sve je počelo prije godinu dana kad smo se vratili sa zimskog godišnjeg u jugoistočnoj Aziji. Slike u glavama ljudi koje smo sretali izgledale su puno drugačije nego ovdje. Nije bilo stresa, jadikovki, kukanja i opće depresije. Nije to bio još jedan godišnji - bila je to prekretnica. Nakon uskakanja iz japanki u cipele, počela nam se rojiti jedna misao po glavi - pa zašto i mi ne bismo tako? Zašto ne bismo putovali po svijetu, napravili ono što smo oduvijek htjeli? Zaputili se na naše sretno mjesto pa što bude.
Bilo je i podsmijeha
Zvuči potpuno sumanuto. Zvučalo je i svima oko nas. Nitko nas nije shvaćao ozbiljno, bilo je podsmijeha, tisuću pitanja, milijun mudrih savjeta, ali mi smo ostali čvrsti. Prije više od šest mjeseci počeli smo kovati plan. Prvo je bilo da izračunamo kako se to zapravo može izvesti, koliko je dovoljno da se ode u Aziju i živi relativno normalno? Pod ovim relativno podrazumijeva se da nema više sitnih luksuza poput sedam vrsti gelova za tuširanje, kremica za svaki pojedini dio tijela, sezonskih posjeta Zari, bezbrojnih odlazaka na kave… On, koji voli dramatizirati, naziva to backpackerskim životom. Ja to zovem nekim drugim životom. Onim gdje se moraš snaći sa 470 eura mjesečno
Imamo sreću da nemamo kredit, a imamo stanove i zbog toga smo mogli krenuti u avanturu. Ali nismo imali pojma koliko će to sve skupa biti teško. Emocionalno. Nakon računice slijedila je rasprodaja stvari. Da se razumijemo, ja sam stvarno gradska šmizla, upravo onakva kako se i zvala moja modna kolumna. To znači da volim modu, odjeću, stil. To znači da ne mogu bez parfema, haljina, cipela, torbi, sunčanih naočala… Imate li onda pojma koliko mi je bilo teško sve rasprodati na buvljaku? Gledati kako moje stvari razvlače i isprobavaju, a svaka od njih ima svoju priču, svoj modni zapis, svoju dušu. OK, možda malo pretjerujem, ali vjerujem da se on osjećao upravo tako dok je prodavao svoj motor. Prodali smo i auto, vikendicu, imali smo ukupno 80 oglasa na Njuškalu. Zadnja tri mjeseca nismo imali sekunde odmora.
15 kg na leđima
Trebalo je srediti milijun stvari, a vrijeme je neumoljivo curilo. Datum odlaska bio je sve bliži. Dan kada ću na leđima moći ponijeti 15 kilograma svog života. Iako je on inzistirao da imamo vježbe pakiranja (točno zna da uvijek pretjerujem), odgađala sam to iz dana u dan, jer to je bilo tako konačno.
Kao i rastanak od redakcije. Provesti 14 godina u jednim novinama, rasti s njima i biti dio ekipe ogromna je stvar. Kroz sve što se događalo u ovih 14 godina, smijeh, suze, udaje, rastave, rastanke, rođenja i sastanke, Jutarnji list bio je moja konstanta.
Najgori rastanak
Kako je moguće da više ujutro ne uđem unutra, da nisam više u sredini stvari i dio tog divnog novinarskog ludila…? Kako je moguće da više ne vidim Gogu, Suzu, Kikicu i Pavićku, novinarske aseve i još veće prijateljice ogromnog srca koje me znaju u dušu? Kako da više ne idem na ručak točno u pola 12 svakoga dana? Kad sam dala otkaz, knedla mi je stajala u grlu poput kamena. Previše rastanaka, previše.
A slijedio je i onaj najgori. Nemam pojma što nam je bilo kad smo mislili da je oproštaljka za sve naše prijatelje i poznanike dobra ideja. Došlo ih je tog petka 11. siječnja više od 200.
Merita je bila DJ, plakali smo na apsolutno sve, svi su htjeli biti dio nas i mi dio njih. Svi ljudi do kojih nam je stalo bili su tamo.
Doveli su i Cigane za kraj, bio je to emocionalni vrtlog od kojeg se još uvijek nismo oporavili. Nakon toga smo se opraštali sve do trenutka kad smo otišli. Na aerodromu je uz suze potekao i šampanjac, a mi bismo u tom trenu dali sve da smo ostali doma. Možda ponekad moraš otići da bi znao što sve imaš i tko te sve voli. Kao moj cimer koji me maestralno spakirao i uspio ubaciti čak i moje viklere i šminku, jer nikad se ne zna. No, usprkos svemu, odluka je ostala čvrsta i naša. Želimo promijeniti način života, putovati i živjeti nekim drugačijim stilom. Nakon zagrebačkog snijega i magle, u Bangkoku nas je dočekalo paklenih plus 35. Ogroman grad od 8 milijuna stanovnika proguta te u trenu, ako ne pripaziš.
No naše je odredište Koh Tao, otok na jugu. Tamo ćemo biti dva mjeseca, zatom prelazimo u Maleziju, pa u Indoneziju i do kraja godine smo na Filipinima.
Nešto više
U trenutku dok ovo čitate vozimo se autobusom prema Chumphonu, gradu na jugu odakle ide brod za naš otok sreće. Zajedno s mojom preteškom prtljagom i našim snovima. Nemam pojma što će biti. Ali ako želite nešto više od života, ako ne želite ustaljeni ritam i niste zadovoljni, onda prokleta mogućnost izbora mora da postoji. I dalje nismo svjesni da je ovo više od godišnjeg odmora i da je ovo vjerojatno zauvijek. Ali zajedno smo, divno je, i to je već jako puno.
Pa što bude!
Translation - Slovak DOBRODRUŽSTVO ŽIVOTA: Nechala som všetko: prácu, byt, kamarátov, Chorvátsko. Rozpredala som všetky veci a odišla...čo by čo bolo...
Poznáte tie dne keby ste najradšie všetko poslali do čerta, keby ste odišli na svoje šťastné miesto a keby ste se už nikdy nevrátili? A kým väčšina zostáva na tom, toto je práve to, čo sme sa my dohodli urobiť. Moja druhá, organiziranejšia, upravenejšia a dobrodružnejšia polovina a ja. Nie, že sme boli nezamestnaní. Mali sme bezpečné a dobré zárobky a boli sme umiestnení. Ale niečo chýbalo. Nejaký joie de vivre, ktorý v Chorvátsku vymiera. Prečo by sme nevymenili kanceláriu plážou, namiesto zimy odleteiť do leta, bezpečnosť vyradiť pre dobrodružstvo?
Rozhodnutie bolo spoločné, a preto budem čoskoro presúvať chodidlá cez piesok ostrova, ktorý nazývajú aj korytnačí ostrov, ďaleko od ťažkostí s fiškálnymi pokladnicami, zníženími platov a zvýšenými cenami plynu. Znie báječne? Nafúkano? Úplne bláznivo? Všetko začalo ešte pred rokom, keď sme sa vrátili zo zimnej dovolenky v Juhovýchodnej Ázii. Obrázky v hlavách ľudí, ktorých sme stretávali vyzerali oveľa inakšie ako tu. Nebolo stresu, náreku, bedákania a všeobecné depresie. Nebola to ešte jedna dovolenka – bol to medzník. Po skoku zo žabok do topánok, začala nam sa rojiť jedna myšlienka v hlave – veď prečo by sme a my tak neurobili? Prečo by sme necestovali po svete, urobili to, čo sme oddávna chceli? Prečo by sme sa nevyrazili na naše šťastné miesto a čo by čo bolo.
Bolo aj výsmechov
Znie úplne šialene. Znelo aj všetkým okolo nás. Nikdo nás nebral vážne, bolo aj výsmechov tisíc otázok, milión múdrych rád, ale my sme zostali pevní. Pred viac ako šesť mesiaci sme začali kuť plán. Najprv sme mali vypočítať ako sa to vlastne môže urobiť, koľko je dostatočné, aby sme odišli do Ázie a aby sme žili relatívne normálne. Toto relatívne znamená, že už nemá malých luxusov ako sedem druhov sprchovacích gélov, krémov pre každú časť tela, sezónnych návštev Zare, nečíselných návštev na kávu.On, ktorý rád dramtizuje to nazýva backpackerským životom. Ja to nazývam nejaký iný život.Ten, kde sa budete musieť vysporiadať s 470 eur mesačne.
Máme šťastie, že nemáme úver, ale máme byty a preto sme sa mohli vydať za dobrodružstvom. Nevedli sme kam z konopí. Emocionálne. Po výpočte nasledoval predaj vecí. aby sme si rozumeli, ja som naozaj mestská žena, ktorá drží krok s módou, práve taká, ako sa menovala aj moja módna rubrika. To znamená, že milujem módu, oblečenie, štýl. To znamená, že nemôžem bez voňaviek, šiat, obuvi, kabeliek, slnečných okuliarov. Máte vôbec tušenie, koľko bolo ťažké predať všetko na blšom trhu? Pozerať ako moje veci rozťahujú a ako si ich vyskúšajú, a každá z nich má svoju historku, svoj módny zápis, svoju dušu. OK, možno trochu zveličujem, ale verím, že sa práve tak cítil on, keď predal svoj motocykel. Predali sme aj auto, chalupu, mali sme celkovo 80 inzerátov na Njuškale. Posledné tri mesiaci sme nemali ani sekundičku oddychu.
15 kg na chrbáte
Mali sme vybaviť milión vecí, a čas neúprosne plynul. Datum odchoda bol bližší. Deň, keď na svojom chrbáte budem môcť zobrať 15 kilogramov svojho života. Hoci on inzistoval, aby sme mali cviky balenia (presne vie, že vždy zveličujem), odkladala som to zo dňa na deň, lebo to bolo tak konečne.
ako ja rozlúčka s redakciou. Stráviť 14 rokov v jednych novinách, vyrastať s nimi a byť časť skupiny je obrovská vec. Cez všetko, čo sa stalo v týchto 14 rokoch, smiech, slzy, ženenia, rozvody, rozlúčky, rodenia a zasadnutia, Jutarnji list bola moja konštanta.
Najhoršia rozlúčka
Ako je možné, že už ráno nevojdem do vnútra, že už nie som v strede vecí a časť toho krásneho novinárskeho šialenstva.? Ako je možné, že už neuvidím Gogu, Suzu, Kikicu a Pavićku, novinárske esá a ešte väčšie kamarátky obrovského srdca, ktoré mi vidia až do duše? Ako neodísť na obed presne v pôl 12 každého dňa? Keď som dala výpoveď, mala som pocit, že mám knedľu v krku. Priveľa rozlúčok, priveľa.
A nasledoval aj ten nejhorší. Nemám žiadnu predstavu prečo sme si mysleli, že je rozlúčkový večierok pre všetkych našich kamarátov a známych dobrý nápad. Toho piatka, 11. Januára prišlo viac ako 200 ľudí.
Merita bola DJ, plakali sme na úplne všetko, všetci chceli byť súčasťou nás a my súčasťou nich. Všetci ľudia, o ktorých nám stojí boli tam.
Na konci večierka pozvali aj Cigánov, bol to emocionálny vír, z ktorého sme sa ešte nezotavili. Potom sme sa lúčili až do okamihu keď sme odišli. Okrem sĺz na letisku vytekalo aj šampanské, a my by sme boli dali všetko v tej chvíli, aby sme zostali doma. Možno občas musíš odísť, aby si vedel, čo všetko máš a kdo všetko ťa miluje. Ako môj spolubývajúci, korý zbalil všetky moje veci, a ktorému sa podarilo vložiť dokonca aj moje natáčky a líčidlo, lebo človek nikdy nevie. Ale, napriek všetkému, rozhodnutie zostalo pevne a naše. Chceme zmeniť spôsob života, chceme cestovať a žiť nejakým iným štýlom. Po záhrebskom snehu a mlhe, Bangkoku nás privítal pekelnou teplotou od plus 35. Obrovské mesto z 8 miliónov obyvateľov ťa prehltne v okamihu, pokiaľ .
No naša destinácia je Koh Tao, ostrov na juhu. Tam zostaneme dva mesiace, potom Malezia
Niečo viac
Vo chvili, kým toto čítate, my jazdíme autobusom do Chumphonu. Je to mesto na juhu, odkiaľ ide loď na náš ostrov šťastia. Spolu s príliš ťažkou batožinou a našimi snami. Nemám žiadnu predstavu o tom, čo sa stane. Ale, pokiaľ chcete niečo viac zo života, ak nechcete zakorenený rytmus a ste nespokojní, teda prekliata možnosť výberu musí existovať. Ešte stále nie sme vedomí, že je toto viac ako dovolenka a že je toto pravdepodobne navždy. Ale, sme spolu, je úžasne, a to je už veľa.
Čo by čo bolo!
Slovak to Croatian: Viete, ako vznikli slová ako nanuk, bojkot či röntgen? General field: Other Detailed field: Journalism
Source text - Slovak Viete, ako vznikli slová ako nanuk, bojkot či röntgen?
Dennodenne ich jeme, pijeme a používame. Slová, ktoré majú svoj presný význam a zaujímavú históriu.
Nanuk
Eskimák Nanook bol hrdinom prvého dokumentárneho filmu v histórii, ktorého režisérom bol Američan írskeho pôvodu Robert J. Flaherty. Ten sa podobne ako sovietsky režisér Dziga Vertov zapísal do dejín dokumentárneho filmu. V roku 1918 sa vybral na ďaleký sever so zámerom nakrútiť film o živote Inuitov. Flaherty medzi nimi žil dlhých 15 mesiacov v Hudsonovom zálive a zoznamoval sa s ich zvykmi. Nakrútil na tie časy unikát s názvom Nanook of the North. No a od neho bol len krôčik k výrobku, ktorý po Eskimákovi Nanookovi pomenovali. Teda smotanový krém na paličke väčšinou obliaty čokoládou.
Eskimák Nanook bol hrdinom prvého dokumentárneho filmu v histórii.
Bojkot
Slovo je odvodené od mena kapitána Charlesa Boycotta, nemilosrdného anglického obchodníka s nehnuteľnosťami v Írsku. Počas sociálneho konfliktu v Mayo slúžil ako cieľ kolektívnej nenásilnej akcie protestujúcich roľníkov. V roku 1880 bola v Írsku slabá úroda a roľníci požadovali zníženie nájmu o jednu štvrtinu. Majiteľ lord Eme ich žiadosť odmietol a jeho agent Boycott vyhnal desať nájomcov z pôdy, o ktorú sa starali. Írsky politik a ochranca pozemkovej reformy Charles Parnell roľníkom poradil, aby na nových nájomcov dosadených majiteľom neútočili, ale ignorovali ich. Kapitán Boycott tak zostal v úplnej izolácii a nemal nikoho, kto by sa postaral o jeho úrodu.
Slovo bojkot je odvodené od mena kapitána Charlesa Boycotta, nemilosrdného anglického obchodníka s nehnuteľnosťami v Írsku.
Gilotína
Prvého človeka popravili gilotínou v Írsku už v roku 1307. Prvú popravu vo Francúzsku zaznamenali až 25. apríla 1792, no napriek tomu sa vraždiaci nástroj volá po Francúzovi. Konkrétne po lekárovi Josephovi- -Ignaceovi Guillotinovi, ktorý svoj návrh o vytvorení zotínajúceho stroja predniesol v národnom zhromaždení počas Veľkej francúzskej revolúcie. Celý projekt pripravil a dohliadol na jeho realizáciu. Gilotína vážila okolo 600 kg, samotná čepeľ 40 – 60 kg. Vedeli ju postaviť, pretože podobným spôsobom popravovali už pred rokom 1300 v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Taliansku či spomínanom Írsku. Prvou francúzskou obeťou bol zbojník Nicolas Jacques Pelletier (1792), poslednou Hamid Djandoubi (1977). Dlho sa hovorilo, že aj samotného Guillotina popravili gilotínou, nie je to však pravda. Zomrel prirodzenou smrťou.
Rogalo
Inak povedané závesný klzák – plachtu na kovovej kostre objavili náhodou. kozmického výskumu Rogallo a jeho sa v roku 1948 rozhodli vytvoriť lietadlo, ktoré bolo dostatočne jednoduché a lacné, aby ho mohol každý. Jednoduchosť klzáka zaujala nadšencov v Amerike a Austrálii. Krídlo vybavili úväzom a hrazdou a v 1964 uskutočnili kĺzavý let. Vznikol tak ľahký skladací závesný klzák označovaný podľa tvorcu ako rogalo. Pilot je zavesený na konštrukciu pomocou postroja, v ktorom sedí alebo leží. Závesný klzák sa ovláda len zmenou ťažiska vyvolanou pohybmi tela pilota.
Na zemi si slávne rogalo vyskúšali aj reportéri nemeckého týždenníka Stern.
Röntgen
Wilhelm Conrad Röntgen bol nemecký fyzik, ktorý vytvoril a zaznamenal elektromagnetické vlnenie dnes známe ako röntgenové žiarenie. Podarilo sa mu to 8. novembra 1895 na svojej domovskej univerzite vo Würzburgu. Práve sa venoval pokusom s elektrickými výbojmi vo vákuových trubiciach a všimol si, že kus papiera natretý tmavou nepriepustnou látkou v blízkosti trubice jemne svetielkuje. Zakryl výbojku kusom kartónu a papier opäť zažiaril. Nuž a práve v tejto chvíli objavil nový druh žiarenia, lúče X schopné prenikať cez predmety, neskôr nazvané ako röntgenové. V roku 1901 udelili Röntgenovi Nobelovu cenu za fyziku. Finančnú sumu, ktorá k cene patrila, venoval svojej univerzite.
Šrapnel
Tento starší druh delostreleckého paliva získal názov po anglickom dôstojníkovi delostrelectva Henrym Schrapnelovi. Jeho pokusy viedli k prakticky použiteľným guľovým delostreleckým granátom, ktoré boli naplnené guľkami. Prvý raz ich použili v roku 1795. Vtedy však používali puzdra s guľkami alebo kamienkami s malým rozptylom. V priebehu 19. storočia šrapnel niekoľkokrát zlepšili a začiatkom prvej svetovej vojny predstavoval najbežnejšiu delostreleckú muníciu. Projektil šrapnela je kovová trubica naplnená olovenými guľkami zabezpečená nárazníkom alebo časovanou náložou. Vo výzbroji armád sa však udržal len do konca prvej svetovej, pretože v zákopoch nebol dostatočne využitý. Nahradili ho trieštivé granáty.
Derby
Písal sa rok 1780 a organizátori dostihov sa rozhodli po veľkom úspechu pretekov trojročných kobýl spred roka usporiadať v anglickom Epsome spoločnú súťaž rovnako starých kobýl i žrebcov, čím začali históriu najslávnejších a najprestížnejších dostihov. Všetko majú na svedomí dvaja šľachtici sir Charles Bunbury a lord Derby. Čie meno budú preteky niesť, vyriešila po vzájomnej dohode hodená minca. Padla na stranu, ktorú si vybral sir Derby.
Šovinizmus
Nicolas Chauvin bol prehnane vlastenecký regrút z armády Francúzskej republiky a neskôr aj z Napoleonovej. Ako vojak slúžil čestne a nezištne 18 rokov a údajne bol 17-krát zranený. Za svoju lojalitu a obetavosť dostal od Napoleona meč cti a dôchodok 200 frankov. Jeho povýšenecké vlastenectvo stvárnili bratia Cogniardovci v komédii La Cocarde Tricolore v roku 1831 v Paríži.
Translation - Croatian Znate li kako su nastale riječi poput nanuk, bojkot ili röntgen?
Svakodnnevno ih jedemo, pijemo koristimo. Riječi, koje imaju svoje točno značenje i zanimljivu povijest.
Nanuk
Eskimac Nanook bio je junak prvoga dokumentarnog filma u povijesti. Redatelj toga filma je Amerikanac irskog podrijetla Robert J. Flaherty. On je, slično kao i sovjetski redatelj Dziga Vertov, ušao u povijest dokumentarnong filma. Godine 1918 je krenuo na daleki sjever s ciljem snimiti film o životu Inuita. Flaherty je među njima živio dugih 15 mjeseci u Hudsonovom zaljevu te se upoznavao s njihovim običajima. Snimio je, za ta vremena, unikat s nazivom Nanook sa sjevera. No, a od njega je bio samo korak od proizvoda, koji je dobio ime po Eskimcu Nanooku. Krema od šlaga na štapiću, većinom prelivena čokoladom.
Bojkot
Riječ potječe od imena kapetana Charlesa Boycotta, nemilosrdnoga engleskoga trgovca s nekretninama u Irskoj Tijekom socijalnog konflikta u Mayu je služio kao cilj kolektivne nenasilne akcije poljoprivrednika koji su protestirali. Godine 1880. u Irskoj je bio slab urod pa su poljoprivrednici zahtijevali smanjenje najma za jednu četvrtinu. Vlasnik lord Eme je njihov zahtjev odbio, a njegov agent Boycott je protjerao desetoricu najamnika sa zemlje koju su obrađivali. Irski političar i vođa zemljišne reforme Charles Parnell savjetovao je poljoprivrednicima da ne napadaju nove najamnike, ali izignorirali su ih. Tako je kpetan Boycott ostao u potpunoj izolaciji i nije imao nikoga tko bi se pobrinuo za njegov urod.
Giljotina
Godine 1307. u Irskoj je pogubljen prvi čovjek giljotinom. Prvo smaknuće u Francuskoj su zabilježili tek 25. travnja 1792., no unatoč tomu stroj za ubijanje dobio je ime po Francuzu. Točnije, po liječniku Josephu – Ignaceu Guillotinu, koji je svoj prijedlog o izradi stroja za odsijecanje glave predstavio u narodnoj skupštini tijeko Francuske revolucije. Cijeli projekt je pripremio i nadzirao njegovu realizaciju. Giljotina je težila oko 600 kg, a sama oštrica 40 – 60 kg. Znali su je postaviti jer su sličnim načinom pogubljivali već prije 1300. u Ujedinjenom Kraljevstvu, Njemačkoj, Italiji ili već spomenutoj Irskoj. Prva francuska žrtva bio je zločinac Nicolas Jacques Pelletier (1792.), a posljednja Hamid Djandoubi (1977.). Dugo se govorilo da je i sam Guillotin bio smaknut giljotinom, međutim to nije istina. Umro je prirodnom smrću.
Rogalo
Drugačije rečeno zmaj – plahtu na metalnom kosturu su otkrili slučajno. Tijekom istaživanja svemira Rogallo i njegova žena su odlučili izraditi zrakoplov, koji bi bio dovoljno jednostavan i jeftin, kako bi si ga svatko mogao priuštiti. Jednostavnost zmaja je zainteresirala oduševljenike u Americi i Australiji. I godine 1964. Se ostvario klizni let. Tako je nastao lagani složivi zmaj, nazvan po izmitel rogalo. Pilot visi na konstrkciji pomoću uprege u kojoj sjedi ili leži. Zmajom se upravlja samo promjenom težišta izazvanim pokretima tijela pilota.
Röntgen
Wilhelm Conrad Röntgen je bio njemački fizičar, koji je izradio i obilježio elektromagnetsko zračenje danas poznato kao rendgenske zrake. To je uspio 8. Studenog 1895. Na sveučilištu u Würzburgu, svojem rodnom kraju. Posvetio se upravo eksperimentima s električnim pražnjenjem u vakuumskim cijevima i primijetio je da je komad papira obložen tamnim nepropustnim materijalom u blizini cijevi nježno fluorescira. Pokrio je vybojku komdom kartona i papir je opet zasvijetlio. Eto i baš u tom trenutku je otkrio novu vrstu zračenja, X zrake koje mogu prodrijeti kroz objekte, kasnije nazvane röntgonove zrake. 1901. godine Röntgen je dobio Nobelovu nagradu za fiziku. Financijski iznos koji je bio dio nagrade je posvetio svojem sveučilištu.
Šrapnel
Ova starija vrsta topničkog goriva je dobila ime po engleskom topovskom generalu Henryju Shrapnelu. Njegovi eksperimenti su doveli do praktički upotrebljivih topovskih projektila, koji su bili napunjeni kuglicama. Prvi puta ih je iskoristio 1795. Međutim, tada je koristio kućište s mecima ili kamenčićima s malim. Tijekom 19. Stoljeća šrapnel su nekoliko puta poboljšali i početkom Prvoga svjetskog rata šrapnel je predstavljao najobičnije topovsko streljivo. Projektil šrapnela je metalna cijev napunjena olovnim mecima, koja je osigurana branikom ili tempiranom bombom. No, u armaturi se zadržao samo do kraja Pprvoga svjetskoga rata jer u rovovima nije bio dovoljno iskorišten. Zamijenile su ga eksplozivne granate.
Derby
Pisala se godina 1780. I organizatori utrka su se odlučili nakon velikoga uspjeha utrka trogodišnjih kobila prije godinu dana organizirati u engleskom Epsome zajedničko natjecanje jednako starih kobila i ždrijebova, čime su počeli povijest najslavnijih i najprestižnijih utrka. Za sve ovo su odgovorna dvojica plemića sir Charles Bunbury i lord Derby. Čije će ime utrke nositi, riješio je prema međusobnom dogovoru bačeni novčić. Pao je na stranu, koju si je odabrao sir Derby.
Šovinizam
Nicolas Chauvin je bio pretjerano domoljubni regrut vojske Republike Francuske, a poslije i Napoleonove vojske. Kao vojnik služio je časno i nesebično 18 godina i navodno je bio 17 puta ranjen. Za svoju odanost i predanost je od Napoleona dobio mač časti i mirovinsko 200 franaka. Njegovo bahato domoljublje su prikazala braća Cogniard u komediji La Cocarde Tricolore godine 1831. u Parizu.
More
Less
Translation education
Master's degree - University of Zagreb, Faculty of Philosophy, Slovak and Czech Language and Literature
Experience
Years of experience: 10. Registered at ProZ.com: Mar 2014.
Croatian to Czech (University of Zagreb ) Czech to Croatian (University of Zagreb ) Croatian to Slovak (University of Zagreb ) Slovak to Croatian (University of Zagreb )
Memberships
N/A
Software
Microsoft Office Pro, Microsoft Word, Powerpoint, Trados Studio
Portfolio